art-ist: septembra 2010

16 septembra 2010

Prihlásiť na odber: Komentáre (Atom)

Jo Sliacky: Vstupujem do teba pieseň života, čo unášaš ma riekou v diaľ, keď liečim si svoje rany a duša pookrieva tiež, čo ranilo ma, to neviem ani sám, život a neživot, život a poživot, rany osudu a osudové rany, ktoré viažu nás krvnou pomstou, ktorú si neprajeme a prajeme ju iným, keď vietor duje po strniskách neoholených tvárí, ktoré zazerajú na nás, čo vieme ako žiť, s láskou i nahotou i všetkým čo k tomu patrí, i nepatrí sa nemodliť k bohu svojmu, ktorý stvoril nás, vraj na svoj obraz, no ten teda vypadal ...